Ďalekozrakosť, odborne nazývaná hyperopia, patrí medzi najčastejšie refrakčné chyby zraku, pri ktorých oko nedokáže správne zaostriť na blízke predmety. Pacient vidí ostro do diaľky, no pri čítaní alebo práci na počítači má rozmazané videnie, unavené oči a často aj bolesti hlavy. Tento problém postihuje ľudí všetkých vekových kategórií a bez včasnej diagnostiky sa môže postupne zhoršovať. Pravidelné oftalmologické vyšetrenie pomáha nielen odhaliť hyperopiu, ale aj nastaviť vhodnú korekciu a predísť komplikáciám.
Čo je ďalekozrakosť a ako vzniká?
Ďalekozrakosť (hyperopia) je porucha videnia, pri ktorej sa svetelné lúče dopadajú za sietnicu namiesto priamo na ňu. Výsledkom je rozmazané videnie najmä na blízke vzdialenosti. Príčinou je zvyčajne kratšia očná guľa alebo nedostatočná lomivosť rohovky a šošovky, ktoré nedokážu dostatočne zaostriť svetlo na sietnicu.
Telo sa spočiatku snaží tento problém kompenzovať procesom nazývaným akomodácia – teda napínaním šošovky, aby sa obraz zaostril.
Tento mechanizmus je však náročný a časom spôsobuje únavu očí, bolesti hlavy a pálenie najmä pri dlhšom čítaní či práci na počítači. U detí a mladších dospelých môže oko ešte určitý čas hyperopiu vyrovnať, no s pribúdajúcim vekom sa akomodačná schopnosť prirodzene znižuje.
Kedy vzniká vrodená a kedy získaná hyperopia?
Rozlišujeme vrodenú a získanú ďalekozrakosť. Vrodená forma sa často prejaví už v detstve – deti môžu mať problém so sústredením, rýchlo sa unavia pri čítaní alebo zle rozoznávajú malé písmená.
Získaná forma sa zvyčajne objavuje v dospelosti a súvisí so zmenami v šošovke alebo oslabením jej pružnosti. Od približne 40. roku života sa u väčšiny ľudí začína pridávať aj tzv. presbyopia (vetchozrakosť), čo ďalej zhoršuje schopnosť zaostrovať na blízko.
Podľa Európskej oftalmologickej akadémie (SOE Europe) trpí určitou formou hyperopie viac ako 25 % dospelej populácie v Európe, pričom s pribúdajúcim vekom sa tento podiel ešte zvyšuje.¹ Včasná diagnostika a vhodná okuliarová alebo kontaktná korekcia preto zohrávajú zásadnú úlohu pri zachovaní ostrosti videnia a predchádzaní únave očí.
Aké sú najčastejšie príznaky ďalekozrakosti?
Ďalekozrakosť sa často rozvíja nenápadne a jej prejavy si mnohí pacienti spočiatku nevšimnú. Oči sa totiž spočiatku dokážu prispôsobiť zvýšeným nárokom na zaostrenie, no tento mechanizmus má svoje limity. Keď sa akomodačná schopnosť oka vyčerpá, objavia sa typické symptómy, ktoré signalizujú, že zrak nefunguje optimálne.
Najčastejším príznakom je rozmazané videnie pri čítaní alebo práci na blízko. Text sa akoby rozplýva, písmená sa zdajú neostré a pacient musí knihu alebo mobil držať ďalej od očí, aby ich lepšie videl. Tento jav býva sprevádzaný pocitom napätia v očiach, bolesťou hlavy alebo pálením a rezaním po dlhšej vizuálnej námahe.
Ďalším častým prejavom je žmúrenie alebo potreba silnejšieho osvetlenia, aby sa oko lepšie sústredilo. Po dlhšej práci s počítačom sa môže objaviť tzv. digitálna únava očí, prejavujúca sa suchosťou, začervenaním a ťažkosťami so zaostrením pri prechode z blízkeho predmetu na vzdialenejší.
U detí sa hyperopia niekedy prejavuje nepozornosťou, zníženou výkonnosťou v škole alebo častým žmúrením pri písaní.
Hyperopia vs. presbyopia – v čom je rozdiel?
Mnohí pacienti si ďalekozrakosť mýlia s presbyopiou (vetchozrakosťou). Rozdiel spočíva v príčine – presbyopia je prirodzený dôsledok starnutia šošovky, ktorá postupne stráca pružnosť, zatiaľ čo hyperopia je spôsobená tvarom oka alebo lomivými vlastnosťami optických štruktúr. Presbyopia sa najčastejšie objavuje po 40. roku života, zatiaľ čo ďalekozrakosť môže postihnúť aj mladších ľudí.
Ak sa tieto ťažkosti opakujú alebo zhoršujú, je nevyhnutné absolvovať očné vyšetrenie u odborníka. Oftalmológ dokáže presne určiť, či ide o hyperopiu, vetchozrakosť alebo inú refrakčnú chybu, a odporučí vhodnú korekciu – okuliare, kontaktné šošovky alebo iné riešenie podľa individuálnych potrieb pacienta.
Ako ďalekozrakosť ovplyvňuje videnie na blízko a na diaľku?
Ľudia s ďalekozrakosťou (hyperopiou) majú väčšinou ostré videnie do diaľky, no problémy nastávajú pri práci na blízko – napríklad pri čítaní, písaní alebo používaní mobilu. Dôvodom je spôsob, akým oko láme svetlo. Pri hyperopii sa svetelné lúče zbiehajú až za sietnicou, a nie priamo na nej, čo spôsobuje rozmazanie blízkych predmetov.
U mladších ľudí sa oko dokáže tomuto nedostatku určitý čas prispôsobiť pomocou tzv. akomodácie – sval v oku napína šošovku, aby posunul ohnisko bližšie k sietnici. Tento proces je však energeticky náročný a vedie k únave. Po dlhšom čítaní alebo práci na počítači sa objavuje pálenie, tlak za očami, slzenie či bolesti hlavy.
S pribúdajúcim vekom sa akomodačná schopnosť oka prirodzene znižuje, preto sa hyperopia prejavuje výraznejšie.
Pacient má problém čítať drobný text, musí si knihu alebo telefón odďaľovať a zrazu si uvedomí, že potrebuje okuliare na blízko. Ak sa ďalekozrakosť nelieči, môže viesť k chronickému preťaženiu očných svalov a zhoršeniu koncentrácie.
Prečo sa oplatí riešiť aj miernu hyperopiu?
Zaujímavosťou je, že niektorí ľudia s miernou hyperopiou vidia na diaľku dokonca lepšie ako bežná populácia – obraz je ostrý, no oko pracuje v neustálom napätí. T
o môže spôsobovať únavu aj vtedy, keď sa pacient na prvý pohľad nesťažuje na zrak. Preto je dôležité, aby aj ľudia bez výrazných ťažkostí absolvovali pravidelné oftalmologické vyšetrenie minimálne raz za dva roky.
Bez korekcie sa hyperopia môže časom zhoršovať, najmä pri dlhodobom vystavení digitálnym obrazovkám a nedostatku odpočinku očí. Včasné meranie zraku a predpis vhodnej okuliarovej korekcie dokáže predísť nielen únave, ale aj zhoršeniu videnia a chronickým bolestiam hlavy.
Ako sa diagnostikuje hyperopia v očnej ambulancii?
Presné určenie ďalekozrakosti vyžaduje komplexné oftalmologické vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť aj skryté refrakčné chyby, neviditeľné voľným okom. V očnej ambulancii Polikliniky Váš Lekár v Bratislave sa vyšetrenie zameriava na zistenie dioptrickej chyby, posúdenie zdravotného stavu oka a meranie jeho funkcií.
Vyšetrenie začína meraním pomocou prístroja autorefraktokeratometra, ktorý automaticky určí približnú hodnotu dioptrií a zakrivenie rohovky. Nasleduje tzv. subjektívna refrakcia, počas ktorej lekár s pacientom testuje rôzne dioptrické šošovky, aby našiel tú, s ktorou vidí najlepšie.
Tento krok je mimoriadne dôležitý, pretože berie do úvahy individuálne vnímanie ostrosti videnia, ktoré sa môže odlišovať od automatického merania.
V niektorých prípadoch očný lekár aplikuje očné kvapky na rozšírenie zreníc (cykloplegikum). Tieto kvapky dočasne uvoľnia akomodačné svaly a umožnia presne zmerať skutočný stupeň ďalekozrakosti.
Výsledok býva obzvlášť dôležitý u mladších pacientov, u ktorých oko dokáže hyperopiu dlhodobo kompenzovať a maskovať tak jej prítomnosť.
Čo všetko ešte sledujeme?
Okrem merania dioptrií sa vykonáva aj vyšetrenie zrakovej ostrosti, kontrola predného a zadného segmentu oka, meranie očného tlaku (tonometria) a podľa potreby aj vyšetrenie zorného poľa či farebného videnia.
Tieto úkony pomáhajú vylúčiť sprievodné ochorenia, ako je glaukóm alebo degenerácia makuly, ktoré môžu zrak ohroziť ešte viac než samotná refrakčná chyba.
Vyšetrenie trvá približne 30 až 60 minút a je úplne bezbolestné. Oftalmológ po vyhodnotení výsledkov pacientovi odporučí vhodnú formu korekcie – okuliare, kontaktné šošovky alebo prípadne odporučenie na laserovú operáciu zraku.
Pravidelné meranie zraku aspoň raz za dva roky je dôležitou súčasťou prevencie, pretože umožňuje zachytiť aj drobné zmeny, ktoré si pacient nemusí všimnúť.
Ako sa lieči ďalekozrakosť?
Liečba ďalekozrakosti (hyperopie) spočíva v optickej korekcii, ktorá upravuje smer dopadu svetelných lúčov tak, aby sa obraz zaostril presne na sietnici. Základom je správne určenie dioptrií a výber vhodného spôsobu korekcie podľa veku, stupňa refrakčnej chyby a životného štýlu pacienta.
Najčastejším riešením sú okuliare na ďalekozrakosť. Používajú sa spojky (plusové šošovky), ktoré zbližujú svetelné lúče a posúvajú ohnisko dopredu – na úroveň sietnice. Pri miernej hyperopii býva potrebné nosiť okuliare len pri čítaní alebo práci na blízko, zatiaľ čo vyšší stupeň vyžaduje trvalú korekciu.
Moderné sklá dnes dokážu kombinovať viac dioptrií – napríklad tzv. progresívne okuliare, ktoré umožňujú ostré videnie na všetky vzdialenosti bez nutnosti výmeny okuliarov.
Ďalšou možnosťou sú kontaktné šošovky, ktoré poskytujú prirodzenejšie zorné pole a pohodlie pri športe či spoločenských aktivitách. Pre ľudí s vyššou hyperopiou alebo nepravidelným tvarom rohovky sa používajú torické alebo multifokálne šošovky, ktoré umožňujú ostré videnie aj na blízko. Dôležité je, aby šošovky predpísal oftalmológ, nie len optik, pretože správna voľba závisí od zdravotného stavu rohovky, slzného filmu a individuálnych potrieb pacienta.
V posledných rokoch pribúdajú aj trvalé riešenia pomocou laserovej korekcie zraku (refrakčná chirurgia). Pri tomto zákroku sa tvar rohovky upraví laserom tak, aby sa menila jej lomivosť a obraz sa premietal presne na sietnicu.
Zákrok je bezpečný, rýchly a vhodný najmä pre pacientov, ktorí nechcú nosiť okuliare či šošovky. Každý prípad je však individuálny, preto rozhodnutie o vhodnosti zákroku vždy robí oftalmológ po dôkladnom vyšetrení.
Hygiena zraku: malé návyky, veľký efekt
Súčasťou liečby je aj hygiena zraku – pravidelné prestávky pri práci s obrazovkami, dostatočné osvetlenie, hydratácia očí umelými slzami a vyvážený životný štýl. Oči, podobne ako svaly, potrebujú oddych, aby si zachovali pružnosť a schopnosť zaostrovať. Pri práci s obrazovkami pomáha pravidlo 20-20-20: každých 20 minút pozrieť na 20 stôp (≈6 m) počas 20 sekúnd; doplňte vedomé žmurkanie a umelé slzy bez konzervantov.
Na Poliklinike Váš Lekár v Bratislave poskytujeme komplexnú oftalmologickú starostlivosť, od presného merania dioptrií až po poradenstvo pri výbere okuliarov a kontaktných šošoviek.
Naša MUDr. Petra Šarišská, FEBO, pristupuje ku každému pacientovi individuálne a pomáha zvoliť najvhodnejšie riešenie, ktoré zohľadňuje nielen stav zraku, ale aj bežné zrakové návyky a povolanie pacienta.
Dá sa hyperopii predchádzať alebo ju zlepšiť cvičením očí?
Mnohí ľudia sa pýtajú, či sa ďalekozrakosť dá zlepšiť alebo napraviť cvičením očí. Pravdou je, že hyperopia je anatomická porucha, nie funkčný problém svalov – spôsobená je tvarom oka alebo jeho lomivými vlastnosťami, preto ju nie je možné odstrániť iba tréningom. Napriek tomu môžu relaxačné cvičenia pre oči zohrávať dôležitú úlohu v prevencii únavy, suchosti a pálenia, ktoré sa pri ďalekozrakosti často objavujú.
Krátke prestávky počas dňa sú pre oči nevyhnutné. Oftalmológovia odporúčajú tzv. pravidlo 20–20–20 – každých 20 minút práce s obrazovkou sa pozrieť na predmet vzdialený aspoň 20 stôp (6 metrov) po dobu 20 sekúnd. Tento jednoduchý zvyk pomáha uvoľniť akomodačný sval, ktorý sa pri neustálom zaostrovaní na blízko unavuje.
Ďalším účinným spôsobom, ako predchádzať preťaženiu, je vedomé žmurkanie a hydratácia očí. Počas práce s počítačom či mobilom žmurkáme až o 60 % menej, čo spôsobuje suchosť a podráždenie rohovky. Pomáha preto používanie umelých sĺz bez konzervantov a dostatočný pitný režim.
Čo hovorí výskum o digitálnej únave?
Podľa výskumu Európskej spoločnosti pre výskum očných chorôb (ESCRS) až 68 % ľudí, ktorí trávia viac než 6 hodín denne pri obrazovke, pociťuje symptómy tzv. digitálnej únavy očí – pálenie, rozmazané videnie a napätie.
Tieto ťažkosti síce nevedú priamo k zhoršeniu dioptrií, ale dlhodobo znižujú komfort a môžu zhoršovať vnímanie rozmazaného obrazu u ľudí s neliečenou hyperopiou.
Hoci cvičenia a zraková hygiena nedokážu odstrániť ďalekozrakosť, významne pomáhajú udržať oči v dobrej kondícii. Spolu s pravidelnými oftalmologickými vyšetreniami a správne nastavenou korekciou sú najlepšou prevenciou únavy a zhoršovania zraku.
Kedy navštíviť očného lekára a ako prebieha vyšetrenie v našej ambulancii?
Ak máte pocit, že pri čítaní musíte žmúriť, odďaľovať text alebo vás po práci s počítačom bolia oči, je čas navštíviť očné lekárstvo. Pravidelné oftalmologické vyšetrenie je dôležité nielen pri zhoršení zraku, ale aj ako prevencia závažnejších ochorení, ako sú glaukóm, degenerácia makuly či zvýšený očný tlak.
Na Poliklinike Váš Lekár v Bratislave prebieha vyšetrenie v príjemnom prostredí pod vedením skúseného odborníka – MUDr. Petry Šarišskej, FEBO, ktorá sa špecializuje na komplexnú diagnostiku a liečbu refrakčných chýb zraku. Návšteva ambulancie je rýchla, komfortná a vhodná pre každého dospelého pacienta.
Vyšetrenie začína rozhovorom o ťažkostiach, nasleduje meranie dioptrií pomocou autorefraktometra, testovanie zrakovej ostrosti, meranie očného tlaku (tonometria) a podľa potreby aj vyšetrenie zorného poľa či očného pozadia. Lekárka posúdi stav predného a zadného segmentu oka, čím dokáže odhaliť aj skryté zmeny, ktoré by mohli v budúcnosti ovplyvniť videnie.
Celé vyšetrenie trvá približne 30–60 minút v závislosti od rozsahu. V prípade potreby sa aplikujú kvapky na rozšírenie zreníc, ktoré umožnia presné stanovenie dioptrickej chyby aj posúdenie sietnice a zrakového nervu. Vyšetrenie je úplne bezbolestné, no vysoko informatívne – poskytne komplexný obraz o stave zraku a celkovom zdraví očí.
Výhodou našej oftalmologickej ambulancie je možnosť objednať sa aj bez výmenného lístka. Pacienti oceňujú najmä individuálny prístup, moderné prístroje a dôraz na prevenciu. Pravidelné vyšetrenie zraku aspoň raz za dva roky dokáže včas zachytiť nielen hyperopiu, ale aj iné zmeny, ktoré si človek bežne neuvedomí.
Zdroje:
- Slovenská oftalmologická spoločnosť (SOS) – O nás. oftalmologia.sk
- Česká oftalmologická společnost ČLS JEP – oficiálny web. oftalmologie.com
- ESCRS EuroTimes – What is the Best Option for Hyperopia? (2024). escrs.org
- NHS – Long-sightedness (hyperopia). nhs.uk
- Moorfields Eye Hospital – Hypermetropia (long-sightedness). moorfields.nhs.uk
- WHO – Refractive errors: Q&A. Svetová zdravotnícka organizácia
- proLékaře.cz (Česko) – „Myopie nebo hypermetropie?“. prolekare.cz
- ESCRS EuroTimes – A New High for Hyperopia (prevalencia, možnosti liečby). es
